Pochádzam z Liptovského Mikuláša, 17 rokov učím v rodnom meste na základnej škole Márie Rázusovej-Martákovej. Vo svojej práci učiteľky 1. stupňa ZŠ považujem za kľúčové prepájať školské, rodinné a mimoškolské aktivity žiakov, v zmysle spolupráce učiteľa s rodičmi a žiakmi. Tiež budovanie zdravých vzťahov, založených na vzájomnej dôvere a otvorenosti. Žiaci strávia v škole veľmi veľa času, mali by sa v nej cítiť bezpečne, spokojne a mať k nej pozitívny vzťah.
Mám rada nové výzvy, vzdelávanie, čítanie odbornej literatúry, stretávanie sa s kolegami z iných škôl na rôznych fórach, toto všetko mi dáva zmysel v mojej práci, zároveň pomáha nevyhorieť, naopak načerpať nové impulzy a pozitívnu energiu. Som šťastná a vďačná, že som počas tejto svojej cesty pedagóga mala možnosť spoznať veľa inšpiratívnych učiteľov z celého Slovenska, s mnohými sme priatelia, podobne mysliaci a cítiaci. Vo svojom voľnom čase oddychujem dobrovoľníckou prácou v útulku pre zvieratá, mám rada leto, slnko, vodné športy, fitness, prácu v záhrade. Nemám rada zimu, tú by som najradšej prežila v stave hibernácie :D.
Som človekom mnohých záujmov a rozhodnutie kam na strednú, či vysokú školu bola pre mňa asi tou najťažšou. Učiteľstvo som zamietla ako prvé, osud to však zariadil inak. Počas pobytu v zahraničí som si zamilovala angličtinu a pocítila volanie k učiteľskému povolaniu. Dnes už viem, že to bola ta správna voľba. Pôsobím v malej dedinskej škole s kôpkou inšpiratívnych ľudí s ktorými sa navzájom obohacujeme, spoločne tvoríme, vzdelávame a vychovávame. Mojou najväčšou radosťou a odmenou v učiteľskom povolaní je spätná väzba od žiakov. Som presvedčená, že všetko dobré, čo je v nás, sa premietne v nich niekoľkonásobne. Doma zastávam rolu matky dvoch úžasných detí, ktoré mi deň čo deň ukazujú, aké dôležité je spomaliť, milovať a objavovať. Energiu si dobíjam pri káve, dobrej knihe a hlavne pri upratovaní.
Som učiteľ na Strednej zdravotníckej škole M.T. Schererovej v Ružomberku a chcem sa stále posúvať ďalej. Ako postupne otváram dvere poznania, zisťujem, že za nimi sú ďalšie a ďalšie dvere. 🙂 Stále mám na čom pracovať a verím, že s mojím rastom rastú aj ľudia okolo mňa. Som stále v pohybe. Snažím sa meniť veci v školstve, ale aj mimo neho. Svoj voľný čas venujem svojej super rodinke.
Vyštudovala som strednú pedagogickú školu. Už vtedy ma zaujímal rozvoj mäkkých zručností a učenie správnych vzorcov správania sa názorným príkladom. Preto som sa na vysokej škole rozhodla študovať sociálnu pedagogiku. Počas môjho štúdia som mala šťastie stretnúť veľa inšpiratívnych ľudí, vďaka ktorým som si svoje miesto našla v školstve.
Zdieľam filozofiu celoživotného vzdelávania a podľa môjho názoru, by osobnostný rozvoj mal byť neoddeliteľnou súčasťou učiteľskej profesie. Myslím si, že som človek, ktorý nielen túži po nových vedomostiach v oblasti vzdelávania a individuálneho prístupu ku žiakovi, ale taktiež sa tieto vedomosti snaží pretavovať do reality každodennej praxe.
Veľmi ma zaujíma práca s vnútornou motiváciou v školskom prostredí. Uvedomujem si dôležitosť pozitívneho vzťahu žiak-učiteľ vo výchovno-vzdelávacom procese. Cítim, že aj napriek snahe o iný prístup k žiakom (ako je ešte na mnohých školách bežný), potrebujem pomocnú ruku a inšpiráciu. Preto sa veľmi teším, že môžem byť súčasťou ročného vzdelávania Komenského inštitútu.
Už od môjho detstva som mala pred sebou pozitívny vzor. Bola ním moja pani učiteľka na 1.stupni ZŠ, ktorá nám s láskou odovzdávala svoje vedomosti a poznatky. Pristupovala ku každému z nás s veľkým porozumením a obrovskou láskou. S odstupom času, v dospelosti, to považujem za najdôležitejší benefit kvalitného pedagóga. Preto bolo mojím snom stať sa raz v dospelosti učiteľkou.
Po gymnaziálnom štúdiu sa môj sen stal skutočnosťou, a stala som sa učiteľkou pre primárne vzdelávanie. Vyštudovala som študijný program učiteľstvo pre primárne vzdelávanie na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Neskôr som si rozšírila kvalifikáciu na výučbu anglického jazyka na I. stupni ZŠ. Dlhé roky som viedla záujmový krúžok anglického jazyka v materských školách. Vo svojej praxi som sa snažila obohatiť aj hodiny informatiky novými netradičnými metódami a používaním moderných softvérov na vyučovaní. Vždy som sa usilovala vzájomne prepájať teóriu s praxou, aby si žiaci osvojovali nové vedomosti cez zážitky a vlastnú osobnú skúsenosť.
Momentálne stojím pred novou výzvou založenia a rozbehnutia Multifunkčného centra pre deti a mládež v našom meste Moldava nad Bodvou v pozícii riaditeľky. Mojím cieľom je posilniť spoluprácu výchovno-vzdelávacích inštitúcií v meste, zamerať sa na prácu s mládežou, aktívne zapájať moldavskú mládež do všetkých podujatí, súťaží, akcií, ktoré Multifunkčné centrum organizuje. Zameriavam sa aj na vytváranie a organizovanie rôznych kultúrnych, spoločenských, športových podujatí, mimoškolských aktivít, seminárov , workshopov pre žiakov, pedagógov a širokú verejnosť. Vo voľnom čase si rada oddýchnem v prírode počas prechádzok, v zime si rada zalyžujem a trávim čas v kruhu svojej rodiny a priateľov.
Dobrosrdečná Piešťanka, ktorá vyštudovala v Bratislave.
Celý jej život je spojený s Mestom Snov, kde stále žije a pedagogicky pôsobí. Od detstva bola súčasťou katolíckeho zboru a jeho aktivít, kde po prvýkrát vyskúšala prácu s deťmi. Od malička žije aj športovými aktivitami, z ktorých do dnes v jej srdci zostalo lyžovanie, inline korčuľovanie a basketbal. Svoju energiu zo športu odovzdáva aj deťom v škole.
Pôvodne vyštudovala elementárnu pedagogiku, ktorú časom rozšírila o štúdium anglického jazyka. Dnes sa venuje predovšetkým výučbe ANJ na prvom stupni. Jej vyučovacie hodiny sú dynamické a aktívne, plné radosti a pozitívnej energie. Má rada, keď sa deti učia hrou a zážitkami.
Od začiatku svojej učiteľskej kariéry učím slovenčinu žiakov maďarskej národnosti. I keď sama pochádzam z dvojjazyčného prostredia, s vyučovaním slovenčiny ako druhého (cudzieho jazyka) som sa prvýkrát stretla až ako učiteľka. Odkedy som objavila čaro neformálneho vzdelávania, snažím sa ho vnášať aj do školských lavíc. Veľkou inšpiráciou sú pre mňa multikulturálne projekty a projekty národnostných menších. Svoje vzdelanie som si nedávno rozšírila o aplikovanú ekonómiu, ktorou sa snažím seba i svojich študentov posúvať mimo komfortnú zónu. Páči sa mi, keď je každý deň iný. Vo svojej práci milujem výzvy a rada nimi motivujem aj svojich študentov. Jednou z mojich priorít je pomôcť deťom vyrastať v rešpektujúcom prostredí a prežiť radostné vzdelávanie. A ak by som mala Arabelin prsteň, zrušila by som známkovanie. 🙂
Skúšali ste už zmiešať vodu a olej? Nejde to! Potrebujete tajnú ingredienciu. Tú už 25 rokov hľadám. Ingredienciu, ktorá spája vedu a umenie. Vášeň pre matematiku a chémiu som spojila s umením a neprestávam žasnúť nad tým, aké vzrušujúce je stáť v prieniku týchto dvoch množín. Som spoluautor projektu Ženský inštitút tvorivosti a Univerzita BUCH a ak nedvíham mobil som v saune, alebo na káve. Bude to znieť ako klišé, ale mám všetko. Práve preto som sa prihlásila na Komenského inštitút 🙂
Celý život žijem v Košiciach. Od detstva som túžila byť učiteľkou. Život zariadil veci tak, aby som na PF UPJŠ v Košiciach vyštudovala najprv vedecký smer – Teoretickú kybernetiku. Vďaka tomu som sa dostala zo softvérovej firmy do školstva ako správca prvých počítačov na škole, ktorá šla odvážne do úplne neznámeho.
Doplnkové štúdium – učiteľstvo som si urobila dodatočne, aby sa môj detský sen mohol stať skutočnosťou. Popri správe prvých počítačov som začala učiť matematiku a informatiku na ZŠ. Po troch rokoch, keď sa počítače začali využívať na školách stále viac, som sa presunula na gymnázium, kde učím dodnes informatiku a robotiku na plný úväzok.
Popri učeniu a správe stále pribúdajúceho počtu počítačov som sa chcela venovať aj žiakom v ich voľnom čase v rámci krúžkov robotiky a tanca. Stavebnice lego boli veľkým lákadlom nie len pre mňa, ale aj pre žiakov. Od roku 2007 sme trávili s legom v škole, táboroch, na sústredeniach mnoho spoločných hodín, aby si mohli navrhovať, konštruovať a programovať úžasné autonómne modely.
Vďaka vlastnej kreativite a odhodlanému úsiliu precestovali mnohí žiaci so mnou viaceré krajiny na robotické súťaže. Od ukončenia vysokej školy sa neustále vzdelávam a hľadám možnosti novej inšpirácie, nových foriem a metód učenia. Verím, že ani ročným programom v Komenského inštitúte moje vzdelávanie neskončí. Som presvedčená, že každý žiak je v niečom výnimočný a rada by som podporovala a rozvíjala ich jedinečnosť maximálne ako je to možné. Najradšej by som žiakov nehodnotila za ich prácu známkami. Ak ich musím hodnotiť, som zástanca percentuálneho hodnotenia, ktoré sa nesnaží rôznorodosť žiakov začleniť do 5 škatuliek. Mojim veľkým a najdlhšie trvajúcim hobby je tanec – mnohé chvíle venujem vymýšľaniu a nácviku choreografií v tanečnej škole. Rada relaxujem pri bicyklovaní, plávaní, v prírode a pri motivačných knihách. Najnovšou záľubou je kváskovanie.
Moja mama vraj bola výborná učiteľka. Neviem to posúdiť, nikdy ma neučila, no ako učiteľské dieťa som sa zaprisahala, že týmto smerom nikdy nepôjdem. Prvýkrát sa mi vesmír vysmial, keď som pre slabé matematické bunky musela zabudnúť na ekonomiku a namiesto nej som začala študovať slovenčinu. Po škole som vytrvalo vzdorovala a mnohé roky pracovala v súkromnej sfére, aby som nakoniec – ako matka dvoch detí – vyhodnotila, že organizácia prázdnin je nad moje sily a buď sa vydám na učiteľskú dráhu alebo vyhorím. “Z núdze cnosť” hovorí sa, keď sa vám vesmír smeje. V mojom prípade sa z núdze stalo najlepšie životné rozhodnutie. Pôsobím v neveľkej základnej škole, kde každého žiaka poznáme po mene a máme k sebe blízko. Dlho som si nahovárala, že s mojimi skúsenosťami budem pre deti úžasnou inšpiráciou. Napokon som pochopila, že v skutočnosti sa deti sa stali nesmiernou inšpiráciou pre mňa. Byť pedagógom mi otvorilo možnosť povýšiť svoje koníčky na profesiu. Odjakživa rada čítam, kedysi som veľa písala a v posledných rokoch nám celej rodine učarovali spoločenské hry. V škole neustále niečo čítame, žiacke slohové práce ma opäť podnietili k vlastnému písaniu a s deťmi sme založili Herný klub, kde v piatok poobede hráme strategické hry. V ktorej inej práci sa môžete hrať? Mojím osobným pedagogickým cieľom je hľadať balans medzi vyžadovanými vedomosťami a ponúkanými zážitkami. Áno, deti musíte pripraviť na Testovanie a prijímacie skúšky, ale to, čo si zo základnej školy skutočne zapamätajú, sú zážitky. Zábava pri turnaji v spoločenských hrách; “prespávačka” v triede; ocenenie za vlastný literárny text; kniha, ktorú pani učiteľka priniesla z domácej knižnice či vlastnoručne upečená palacinka v rámci projektu o jedle. V živote sa vám pravdepodobne viac zíde schopnosť upiecť palacinku, ako schopnosť do posledného vymenovať diela, ktoré napísal Janko Kráľ. Moja mama vraj bola výborná učiteľka. Ja sa zatiaľ snažím stať aspoň obstojnou učiteľkou. Moji žiaci mi celkom určite držia palce.
;)
